Vakcinácia

Čo je vakcinácia? Vakcinácia je cielená aplikácia živých (oslabených), alebo neživých pôvodcov ochorení, alebo ich častí, ktoré spôsobia v tele vakcinovaného organizmu tvorbu špecifických bielkovín.

Tieto protilátky sú potom v tele (v krvi, alebo na povrchu slizníc) a ak organizmus príde neskôr do styku so skutočným pôvodcom ochorenia, tak ho protilátky ochránia a teda vakcinovaný jedinec neochorie. Protilátky sú tvorené konkrétne proti pôvodcom, ktoré boli vo vakcíne aplikované do tela a väčšinou nechránia proti iným pôvodcom.

Prečo je vakcinácia potrebná? Niekto môže namietať, že vakcinácia nie je dnes až taká potrebná, keď sa infekčné ochorenia dnes nevyskytujú vo forme epidémií, teda sú skôr zriedkavé. Alebo sa hovorí, že zvieratá sú až veľmi prevakcinované. Takéto hlasy sa ozývajú proti vakcinácií ľudí aj zvierat.

Nuž pravdou je, že hoci sa väčšina vážnych infekčných ochorení už nevyskytuje často, vyskytuje sa sporadicky stále. To, že to tak je, je práve vďaka vakcinácii. Tu treba spomenúť pojem „prevakcinovanosť populácie“. Je to vlastne vyjadrenie, aké je množstvo zavakcinovaných jedincov v celej populácii. Čím je prevakcinovanosť vyššia, tým sú menej priaznivé podmienky pre šírenie ochorenia a naopak.

Dobrý príklad, ktorý vyjadruje vzťah prevakcinovanosti a šírenia ochorenia je ilustrácia na príklade vzduchom naplnenej lopty, ktorú chceme držať pod vodou. Ak ju stláčame silou pod vodu, tak nevypláva nad hladinu, ale ak tlak povolíme, vyskočí von.

Podobne ak je veľké množstvo zvierat (ale aj ľudí) vakcinovaných, tak to drží ochorenie pod kontrolou a objaví sa len tu a tam. Ak je ale vakcinovaných jedincov v populácii málo (vakcinačný tlak je malý), tak sú možné epidémie a rýchle šírenie ochorenia.

Má vakcinácia nejaké riziká? Sporadicky sa po vakcinácii vyskytnú nežiadúce reakcie. Najčastejším príkladom je angioedém/ koprivka. Táto reakcia sa obvykle prejaví niekoľko hodín po vakcinácii opuchom tváre, prípadne koprivkou po celom tele a svrbením. Táto reakcia vyžaduje podanie antihistaminík, alebo vo vážnejších prípadoch krátko pôsobiacich kortikoidov.

Niekedy sa objaví zatvrdnutie miesta aplikácie – je to tzv. pozdná alergická reakcia – granulóm. Vzniká niekoľko dní po vakcinácii a spontánne zmizne po niekoľkých týždňoch. Anafylaktický šok je najvážnejšou reakciou. Vzniká do niekoľkých minút po vakcinácii. Zviera skolabuje, má bledé sliznice, slabý a rýchly pulz, niekedy zvracia. Je to veľmi rýchla a vážna reakcia, ktorá bez ošetrenia môže skončiť aj úhynom.

Všetky tieto reakcie sú však zriedkavé a s pokrokom vo výrobe vakcín sú stále zriedkavejšie. Určite nie sú dôvodom, prečo nedať zviera vakcinovať. Pozitíva vakcinácie určite výrazne prevažujú možné riziká.

Vakcinácia králikov

Králiky sa vakcinujú vo veku 10 týždňov a v prípade nepriaznivej nákazovej situácie aj včasnejšie. Najmä proti moru a myxomatoźe.

Mor králikov

Mor králikov (vírusová hemoragická septikémia), je relatívne nové ochorenie, prvý krát opísané v r. 1984 v Číne. Úmrtnosť môže dosiahnuť až 100%. Mor králikov prebieha najčastejšie v perakútnej, alebo akútnej forme, chronická a subchronická forma sú výnimočné.

Klinické príznaky sú najprv nenápadné: malátnosť, nechutenstvo v priebehu niekoľkých hodín sa môžu objaviť nervové príznaky – parézy, paralýzy. Priebeh je väčšinou veľmi rýchly – zviera uhynie počas 12-24 hodín po objavení prvých klinických príznakov. Často nachádzame už mŕtve králiky bez akýchkoľvek príznakov, väčšinou v dobrej kondícii.

Prenos ochorenia priamym kontaktom s chorými jedincami, kontaminovaným krmivom (čerstvá tráva z lúky kam môžu aj divoké králiky), bodavým hmyzom (nemožnosť zabrániť).Terapia sa nevykonáva. Prevenciou je pravidelné očkovanie v intervale 6. mesiacov.

Myxomatóza králikov

Počas posledných desiatich rokov sa forma tohto ochorenia mení. Okrem klasickej myxomatózy s výskytom uzlíkov na hlave a opuchmi v oblasti pohlavných orgánov sa stretávame aj s atypickou pľúcnou formou, pri ktorej prevládajú respiračné klinické príznaky. Prenos ochorenia je podobný ako u predchádzajúceho ochorenia. Terapia neexistuje jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov.

Pasteurelóza králikov

Infekčná rinitída je ochorenie králikov s vysokou morbiditou a mortalitou. Pasteurelóza králikov môže prebiehať v niekoľkých formách: septikémie, ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha a mozgu, tvorba abscesov v tkanivách, zápaly pošvy a maternice.

Pasteurelóza sa prenáša priamym kontaktom, vdychovaním
kontaminovaného vzduchu,otvorenými ranami a poškodenými sliznicami. Liečba je možná antibiotikami a podpornou vitaminoterapiou. Pevenciou je vakcinácia od 10. týždňa veku králikov a podľa nákazovej situácie. Nutná je opätovné preočkovanie o 6.mesiacov.

Vakcinácia Fretiek

Fretky sa vakcinujú proti psinke a besnote

Ochorenie má tri základné formy:

  • Pľúcnu – výtok z nosa, kašeľ až zápalom pľúc – pneumónia
  • Črevnú – hnačky a vracanie
  • Nervovú – kŕče až ochrnutie

Môžu sa vyskytnúť aj kožné zmeny a to hlavne zhrubnutie a stvrdnutie prstových vankúšikov na končatinách. Špecifická liečba neexistuje. Tlmia sa iba príznaky ochorenia. Prevenciou je iba pravidelné očkovanie. Na očkovanie sa používa vakcína pre psy. Používanie polyantigenných psích vakcín (napr. DHPPi) je zbytočná záťaž pre organizmus fretky. K iným chorobám nie sú vnímavé. Prvá vakcína je možná v 6-8 týždňoch s následnou revakcináciou po 3-4 týždňoch.

Besnota –R- nie je zo zákona povinná, ale je nevyhnutná pri cestovaní do zahraničia, či pri vonkajšom spôsobe chovu a pri možnosti nakazenia od voľne žijúcich zvierat. Vakcinácia sa vykonáva od 3. mesiaca veku fretky a je nutná každoročná revakcinácia.