Najčastejšie ortopedické ochorenia šteniatok a mačiatok
Päť najčastejších ortopedických ochorení u šteniatok a mačiatok
Psy a mačky môže postihnúť mnoho ortopedických ochorení.Niektoré začínajú v ranom veku a majú následky, ktoré môžu pretrvávať po celý život zvieraťa.Patológie kĺbov sú obzvlášť znepokojujúce kvôli pravdepodobnému rozvoju sekundárnej osteoartrózy (OA), ktorá je častou príčinou chronickej bolesti a krívania u dospelých psov.Hoci sa ako Veterinárni lekári môžeme stretnúť s rôznymi vrodenými deformáciami a stavmi, medzi bežné ortopedické patológie zistené u mladých pacientov patrí dysplázia bedrového kĺbu, dysplázia lakťa, mediálna luxácia pately (MPL), osteochondritis dissecans ramena (OCD) a panosteitída.
- Dysplázia bedrového kĺbu
Táto patológia má multifaktoriálnu etiológiu, ktorá postihuje koxofemorálny kĺb, najčastejšie u psov veľkých plemien (najmä nemeckého ovčiaka), ale môže postihnúť aj psy a mačky malých plemien. Genetické a environmentálne faktory môžu viesť k laxite kĺbu, ktorá následne spôsobuje abnormálny vývoj acetabula a hlavice stehennej kosti, čo nakoniec vedie k OA. Diagnóza u mladých pacientov je založená na klinických príznakoch (napr. ťažkosti so vstávaním, kývanie zadných končatín, bolesť, subluxácia a laxita hlavice stehennej kosti [Ortolaniho test]). Rádiografické nálezy, ktoré potvrdzujú dyspláziu bedrového kĺbu, sú subluxácia kĺbu, inkongruencia a skoré degeneratívne zmeny. Liečba závisí od závažnosti klinických príznakov; ak sú mierne, možno zvoliť nechirurgický prístup (napr. regulácia hmotnosti, NSAID, doplnky na kĺby, úprava cvičenia, fyzioterapia). Niektoré chirurgické terapie sa vykonávajú v skorých štádiách ochorenia, pred dospelosťou kostry a rozvojom osteoartrózy, na zmiernenie klinických príznakov a obmedzenie progresie ochorenia. Výber prípadu je dôležitý, pretože niektoré faktory (napr. vek, uhly subluxácie a redukcie, acetabulárne pokrytie hlavice stehennej kosti) môžu ovplyvniť úspešnosť týchto zákrokov (napr. juvenilná pubická symfyziodéza, trojitá panvová osteotómia [TPO], dvojitá panvová osteotómia [DPO]). Záchranné zákroky (napr. totálna endoprotéza bedrového kĺbu, excízia hlavice a krčka stehennej kosti) sú zvyčajne vyhradené pre závažné prípady, ktoré nereagujú na konzervatívnu liečbu a vykonávajú sa po zastavení rastu.
- Dysplázia lakťa
Dysplázia lakťa je zastrešujúci termín pre niekoľko stavov (napr. nezrastený ankoneálny výbežok [UAP], mediálne koronoidálne ochorenie [MCD], osteochondróza [OC]/OCD, inkongruencia) vedúcich k osteoartritíde. Väčšina pacientov je postihnutá iba 1 alebo 2 z týchto stavov súčasne (napr. fragmentovaný mediálny koronoidálny výbežok, OCD humeru). Príčiny sú multifaktoriálne; sú zapojené genetické a environmentálne faktory. Psy sa prejavujú jednostranným alebo obojstranným krívaním alebo stuhnutosťou predných končatín s výpotkom, bolesťou a zníženým rozsahom pohybu lakťa. U psov starších ako 5 mesiacov môžu röntgenové snímky kĺbu ukázať rádiolucentnú líniu v ankoneálnom výbežku (t. j. UAP), kĺbový defekt v mediálnej časti humerálneho kondylu (t. j. OC, OCD), sklerózu a otupenie mediálneho koronoidného výbežku (t. j. MCD), degeneratívne zmeny alebo inkongruenciu kĺbu. MCD (s fragmentom alebo bez fragmentu) je najčastejším z týchto stavov. Pokročilé zobrazovacie techniky (napr. CT) pomáhajú pri vizualizácii koronoidného výbežku, ktorý sa môže javiť ako fragmentovaný alebo sklerotický, môže byť spojený s osteofytózou alebo mať nepravidelnosti radiálnych incizúr. Spočiatku sa môže začať nechirurgická liečba primárneho ochorenia (napr. regulácia hmotnosti, analgetiká, doplnky pre kĺby, úprava cvičenia, fyzioterapia). Ak je to indikované, pri fragmentácii koronoidného výbežku u klinicky postihnutých zvierat, ktoré nereagujú na konzervatívnu liečbu, sa odporúča artroskopia s odstránením fragmentov a abnormálnym debridementom chrupavky. Odpoveď na chirurgickú liečbu sa môže líšiť a vývoj osteoartrózy v kĺbe pokračuje napriek liečbe. Medzi ďalšie chirurgické možnosti patrí subtotálna koronoidná ostektómia (SCO), posuvná humerálna osteotómia (SHO), proximálna abdukčná ulnárna osteotómia (PAUL) alebo procedúra uvoľnenia ulnárneho bicepsu (BURP). Manažment kĺbov s významnou osteoartrózou môže byť tiež nechirurgický (napr. úbytok hmotnosti, analgetiká, doplnky pre kĺby, úprava cvičenia, fyzioterapia) alebo chirurgický (napr. náhrada unikompartmentového lakťa u psa [CUE], totálna náhrada lakťa). Pri léziách OCD sa tiež odporúča artroskopické odstránenie chrupavkového laloku s debridementom subchondrálnej kosti. Ak degenerácia fragmentu nie je pokročilá, UAP sa môže znovu pripevniť a stlačiť k proximálnej ulne pomocou skrutky. Ak je však degenerácia fragmentu pokročilá, odporúča sa jeho odstránenie artrotómiou. Ak je evidentná nezhoda kĺbu, na zlepšenie zhody sa môže vykonať proximálna ulnárna osteotómia/ostektómia.
- Mediálna luxácia pately
Pri tomto vývojovom ochorení vedie coxa vara (t. j. znížený uhol sklonu hlavice stehennej kosti) a zmenšený uhol anteverzie (t. j. menej kraniálne orientovaná) hlavice stehennej kosti k mediálnemu posunutiu mechanizmu štvorhlavého stehenného svalu. Toto svalové posunutie vedie k abnormálnym silám, ktoré predisponujú patelu k mediálnej luxácii . MPL (95 % prípadov) je častejšia ako laterálna luxácia pately (LPL; 5 % prípadov); MPL postihuje najmä psy malých plemien, hoci môžu byť postihnuté aj psy veľkých plemien.
Luxácia pately sa môže hodnotiť od 1 do 4 v závislosti od frekvencie luxácie a náročnosti manuálnej repozície.
MPL 1. stupňa je zvyčajne neklinický a vo všeobecnosti nevyžaduje chirurgickú liečbu, zatiaľ čo 4. stupeň vždy vyžaduje chirurgickú repozíciu pately v drážke. Rozhodnutie o chirurgickej liečbe u psov s MPL 2. a 3. stupňa závisí od závažnosti klinických príznakov. Chirurgická liečba zahŕňa rôzne techniky (napr. trochleoplastika, en block recesná trochleoplastika, klinová recesná trochleoplastika, abrazná trochleoplastika, trochleárna chondroplastika [obrázok 8], transpozícia tibiálnej tuberosity [TTT], antirotačné stehy, imbrikácia alebo uvoľnenie kĺbového puzdra). Intraoperačné preskúmanie hĺbky trochley a zarovnanie mechanizmu štvorhlavého stehenného svalu určuje chirurgickú techniku, ktorá sa má vykonať. Kostné techniky (t. j. TTT, trochleoplastika) sa však spájajú s nižším rizikom reluxácie pately a vyššou mierou úspešnosti ako samotné techniky mäkkých tkanív (t. j. imbrikácia, uvoľňovanie a antirotačné stehy).
- OCD ramena
Abnormálna endochondrálna osifikácia kĺbovej chrupavky vedie k oblasti so zvýšenou hrúbkou (t. j. OC), ktorá sa nakoniec zlomí a vytvorí chrupavčitý lalok (t. j. OCD). V tejto patológii zohráva úlohu viacero faktorov vrátane genetických a environmentálnych faktorov (t. j. strava s vysokým obsahom bielkovín, kalórie, vápnik). Najčastejšie sú postihnuté psy veľkých plemien, ktoré sa zvyčajne prejavujú jednostranným alebo obojstranným krívaním predných končatín vo veku od 4 do 8 mesiacov. U postihnutých psov sa môže vyskytnúť svalová atrofia a bolesť pri manipulácii s ramenom. Diagnóza je založená na klinických príznakoch a rádiografickej vizualizácii sploštenia kaudálnej strany hlavy ramennej kosti. Artrografia s pozitívnym kontrastom môže pomôcť pri diagnostike, keď sú röntgenové snímky nejasné. Pokročilé zobrazovacie vyšetrenia (napr. CT, MRI) môžu byť užitočné v ťažko identifikovateľných prípadoch. Chirurgické alebo artroskopické odstránenie chrupavkového laloku s debridementom subchondrálnej kosti často vedie k vynikajúcej prognóze.
- Panosteitída
Panosteitída je samovoľne miznúci zápal kostnej drene v dlhých kostiach. Najčastejšie sú postihnuté psy veľkých plemien (najmä nemecký ovčiak), hoci môžu byť postihnuté aj menšie plemená. Samce sú postihnuté častejšie; väčšina pacientov je vo veku od 5 do 12 mesiacov (rozsah 2 mesiace – 5 rokov).3 Postihnuté psy sa zvyčajne prejavujú posunom krívania, ktorý sa môže pohybovať od mierneho krívania až po neschopnosť chôdze. Klinické príznaky zahŕňajú bolesť pri palpácii postihnutých dlhých kostí, najmä v predných končatinách. Rádiografické nálezy sa líšia v závislosti od štádia ochorenia, ale zvýšená hustota drene na úrovni nutričného otvoru a periostálna reakcia sú bežné. Klinické príznaky zvyčajne ustúpia do 18. až 20. mesiaca veku. Liečba zrejme neovplyvňuje výsledok a pozostáva z podporných opatrení (napr. pokoj, analgetiká).
Zdroj: Cliniciansbrief.com
Článok spracoval MVDr. Pavol Jurčo