Ako vyšetrujeme hrudnú- prednú končatinu u psíkov a mačiek

Psy nesú väčšinu svojej hmotnosti hrudnými končatinami. V dôsledku toho je ortopedické ochorenie prednej končatiny obzvlášť náročné. Na účely vyšetrenia je možné prednú končatinu anatomicky rozdeliť na labku, antebrachium, brachium, lopatku a interpozičné kĺby.
Príčiny krívania a anatomické miesta, ktoré ovplyvňujú, sa budú líšiť podľa veku, plemena a životného štýlu psa. Ortopedické vyšetrenie tak môže byť prispôsobené tak, aby sa viac zameralo na oblasti náchylné na ochorenie na základe signálov pacienta. U každého pacienta by sa však mali posúdiť všetky anatomické aspekty končatiny.
Ortopedické vyšetrenie prednej končatiny začína pozorovaním pohybu zvieraťa pri rôznych rýchlostiach. Ochorenie prednej končatiny v dôsledku záťaže má typicky za následok „kývnutie hlavy- uší“, pri ktorom sa hlava dvíha počas nosenia bolestivej končatiny. Zvieratá postihnuté obojstranne nemusia vykazovať zjavný sklon hlavy, ale môžu vykazovať skrátený krok každej končatiny. Súčasťou ortopedického vyšetrenia je aj neurologické vyšetrenie, aby sa vylúčili neurologické príčiny bolesti alebo krívania, ako je napríklad príznak nervového koreňa sekundárny k laterálne herniovanej medzistavcovej platničke alebo patológii brachiálneho plexu a pod.
Vyšetrenie labky vo všeobecnosti pozostáva z hodnotenia každého prsta, vrátane nechtu a nechtového lôžka. Bežné zdroje krívania vznikajúceho z týchto miest zahŕňajú štiepenie nechtov, nádory nechtového lôžka, zlomeniny/luxácie článkov prstov, prenikajúce cudzie telesá a tržné rany na vankúšikoch. Opatrná palpácia prstov a manipulácia s kĺbmi vo flexi a extenzii pri pozorovaní príznakov bolesti alebo opuchu predstavujú pomerne citlivú metódu na určenie, či je niektorá časť labky zdrojom bolesti. Poranenie labky alebo prstov je častým zdrojom neúnosného krívania. Pretože veľa psov je citlivých na manipuláciu s ich labkami, skúšajúci by mal tiež prehmatať chodidlá z nepostihnutých nôh, aby získal pocit, do akej miery zviera neochotne manipuluje s jeho labkami.
Rôzne stavy postihujúce zápästie zahŕňajú degeneratívne ochorenie kĺbov, hnisavú artritídu, subluxácie alebo luxácie z traumatickej hyperextenzie, zlomeniny a syndróm karpálnej laxnosti u mladých psov. Netraumatický kĺbový zápal radiálneho karpálneho kĺbu je pomerne ľahko cítiť ako depresívna distenzia kĺbového puzdra. Palpácia karpu by mala zahŕňať namáhanie kĺbu v extenzii, flexii, abdukcii a addukcii na pozorovanie nadmernej pohyblivosti alebo bolesti v ktorejkoľvek z týchto rovín. Karpus by mal mať minimálnu abdukciu a addukciu, môže sa rozprestierať v uhle 5º až 10º a mal by byť schopný pohodlne sa ohýbať, kým sa palmárny povrch labky takmer nedotkne povrchu flexoru antebrachia.
Krívanie, ktoré môžu pochádzať z predlaktia– vretennej kosti a lakťovej kosti u mladého psa, zahŕňajú hypertrofickú osteodystrofiu, eozinofilnú panosteitídu a poruchy fyziológie; a u mladých dospelých a dospelých psov zlomeniny, neoplázia, uhlové deformity končatín a hypertrofická osteopatia. Vyšetrenie antebrachia by sa malo zamerať na hlbokú palpáciu oboch kostí v snahe vyvolať kostný zdroj bolesti alebo odhaliť ohniskové oblasti opuchu. Vzťah zápästia k lakťu by sa mal tiež pozorovať ako dôkaz zauhlenia v dôsledku poškodenia fýzy a abnormálneho vývoja vretennej kosti a lakťovej kosti. Aberantný rast spôsobený poruchami fýzy môže viesť k varóznym, valgóznym, procurvatum, recurvatum alebo rotačným alebo translačným deformitám.
Lakeť je primárne kĺbový kĺb, ktorý optimalizuje flexiu a extenziu, ale umožňuje obmedzenú abdukciu a addukciu a len miernu rotáciu. Ortopedické ochorenia postihujúce lakeť zahŕňajú fragmentované koronoidné ochorenie, nezjednotený anconeálny výbežok, osteochondritis dissecans, rôzne zlomeniny, vrodené luxácie a rádioulnárnu inkongruitu u mladých psov a degeneratívne ochorenia kĺbov, hnisavé artropatie, zlomeniny, subluxácie, luxácie a neoplastické procesy u dospelých psov. Vyšetrenie lakťa spočíva v prevedení kĺbu cez jeho rozsah pohybu do flexie a extenzie, pričom sa cíti krepitus a pozoruje sa bolestivá reakcia. Hyperextenzia by mala byť u bežného psa sprevádzaná len minimálnym alebo žiadnym nepohodlím. Zatiaľ čo je držaný distálny humerus, antebrachium je abdukované a addukované v snahe vyvolať bolesť alebo nadmerný pohyb v súlade s poškodením kolaterálnych väzov a následnou laxitou kĺbov. Výpotok z lakťového kĺbu možno nahmatať digitálnym nahmataním oboch distálnych epikondylov humeru súčasne ukazovákom a palcom, pričom prsty pritiahneme kaudálne smerom k olekranonu. Normálne medzi týmito štruktúrami existuje konkávna depresia. Pri výpotku sa však táto oblasť môže roztiahnuť. S chronickosťou abnormality prichádza hypertrofia a zhrubnutie kĺbového puzdra, ktoré bude pevnejšie pohmatom. Špecifická lokalizácia bolesti môže byť detegovaná pri fragmentovanom koronoidnom ochorení aplikovaním digitálneho tlaku na stredný koronoid a hľadaním bolestivej odpovede.
Medzi choroby ramena potenciálne ovplyvňujúce brachium psa patrí panosteitída, hypertrofická osteodystrofia a zlomeniny u mladých psov a zlomeniny, neoplázia a hypertrofická osteopatia u dospelých psov. Jedným z najčastejších nádorov prednej končatiny psa je osteosarkóm, ktorý sa častejšie tvorí v proximálnom humere a distálnom rádiu a ulne. Vyšetrenie brachia v podstate pozostáva z hlbokej palpácie po celej dĺžke kosti na vyšetrenie dôkazov bolesti a oblastí zápalu alebo opuchu.
Ramenný kĺb sa považuje za guľový kĺb, ktorý má pasívne aj aktívne stabilizátory. Normálny pohyb zahŕňa extenziu a flexiu, abdukciu a addukciu a vnútornú a vonkajšiu rotáciu. Pasívnu stabilizáciu kĺbu zabezpečujú mediálne aj laterálne glenohumerálne väzy, tvar hlavice humeru a glenoidu a súdržnosť kĺbovej tekutiny. Aktívna stabilizácia ramena je udržiavaná muskulotendinóznymi jednotkami rotátorovej manžety: supraspinatus, infraspinatus, teres minor a subscapularis. Rovnako ako u ortopedických stavov psa zahŕňajúcich iné štruktúry, zdroje bolesti môžu závisieť od veku zvieraťa. Mladé psy s bolesťou ramena by mali byť dôkladne vyšetrené na osteochondritis dissecans, zatiaľ čo u dospelých psov sú bežné zdroje krívanie lokalizované na ramene môže zahŕňať degeneratívne ochorenie kĺbov, tenosynovitídu bicepsu, nestabilitu alebo luxácie ramena, mineralizáciu supraspinatus, kontraktúru infraspinatus, nezjednotený kaudálny akcesorický výbežok glenoidu, zlomeniny kĺbov a iné príčiny hnisavých artropatií.
Veľkou súčasťou vyšetrenia ramenného kĺbu je uvedenie kĺbu do pohybu v plnom rozsahu, aby bolo možné pozorovať nadmerné vybočenie alebo vyvolanie bolesti v akomkoľvek konkrétnom smere. Napríklad kĺb by mal byť pohodlne flektovaný a predĺžený, vnútorne a zvonka rotovaný a abdukovaný a addukovaný.
Obmedzenie vnútornej rotácie môže vyvolať podozrenie na kontrakciu šľachy infraspinatus.
Abdukcia ramena môže byť tiež dokončená na testovanie integrity mediálneho kĺbového puzdra a kolaterálneho väzu, počas ktorého sa goniometriou počas únosu meria uhol medzi lopatkou a ramenom. Abdukcia väčšia ako približne 32º môže viesť k podozreniu na nestabilitu mediálneho ramena. Na posúdenie nestability kĺbu v oboch smeroch možno vykonať vyšetrenie pomocou zásuvky ramena, pri ktorom sa proximálny humerus preloží kraniálne a kaudálne vzhľadom na glenoid. Šľacha bicepsu by sa mala prehmatať, pretože vychádza z tuberosity supraglenoidálneho svalu a smeruje nadol cez intertuberkulárnu ryhu, aby sa zistilo, že ide o zápal. Hlboký digitálny tlak sa aplikuje na šľachu bicepsu pri ohýbaní ramena a naťahovaní lakťa v snahe vyvolať bolesť ako podporný dôkaz pre tenosynovitídu bicepsu.
Hoci lopatka je najmenej často zapojená štruktúra spôsobujúca bolesť prednej končatiny psa, určité stavy, ako sú nádory a zlomeniny, ju môžu ovplyvniť. Okrem toho, svaly supraspinatus a infraspinatus a prominencia interponovanej akromiálnej chrbtice by pri zistenej svalovej atrofii sú dôkazom akéhokoľvek muskuloskeletálneho zdroja nepoužívania predných končatín alebo mnohých neurologických stavov. Svalový úpon lopatky môže byť pri určitých typoch traumy vytrhnutý aj z hrudnej steny. Avulzia lopatky je primárne diagnostikovaná palpáciou nadmernej exkurzie lopatky z hrudnej steny, pretože röntgenové snímky môžu vyzerať klamlivo normálne.
Pozorovanie chôdze, neurologické vyšetrenie a systematická palpácia špecifických anatomických štruktúr umožní objasnenie väčšiny ortopedických stavov postihujúcich prednú končatinu psa. Najčastejšie by na predpokladané diagnózy založené na ortopedickom vyšetrení malo nadväzovať RTG, ultrasonografia alebo iné zobrazovacie vyšetrenia na potvrdenie diagnózy a poskytnutie klientom možnosti liečby a prognózy.
V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať na tel. č.: 052/3811184, prípadne cez náš online objednávkový formulár
Zdroj: cliniciansbrief.com
Spracoval: MVDr. Pavol Jurčo