Ochorenia pečene u psov a mačiek: Keď jeden z najdôležitejších orgánov prestáva správne fungovať

Vedeli ste, že pečeň dokáže dlhodobo kompenzovať svoje poškodenie, a preto sa jej ochorenie nemusí spočiatku prejavovať žiadnymi výraznými príznakmi?

Pečeň patrí medzi najdôležitejšie orgány v tele psov a mačiek. Podieľa sa na stovkách metabolických procesov, spracováva živiny, produkuje žlč a pomáha organizmu zbavovať sa škodlivých látok. Ochorenia pečene môžu mať rôzne príčiny – od zápalových a infekčných ochorení až po intoxikácie, metabolické poruchy či nádorové procesy.

Ich včasné rozpoznanie je mimoriadne dôležité, pretože niektoré ochorenia môžu postupne viesť k nezvratnému poškodeniu pečeňového tkaniva.

Akú úlohu zohráva pečeň v organizme?

Pečeň je nenahraditeľný orgán, ktorý zabezpečuje množstvo životne dôležitých funkcií.

Medzi jej hlavné úlohy patrí:

• Metabolizmus živín – spracováva bielkoviny, tuky a sacharidy a podieľa sa na regulácii hladiny glukózy v krvi.
• Detoxikácia organizmu – premieňa a pomáha odstraňovať škodlivé látky vrátane niektorých liečiv a produktov metabolizmu.
• Tvorba žlče – nevyhnutnej na správne trávenie a vstrebávanie tukov.
• Syntéza bielkovín – produkuje albumín a väčšinu koagulačných faktorov potrebných na zrážanie krvi.
• Ukladanie zásobných látok – podieľa sa na skladovaní glykogénu, niektorých vitamínov a minerálov.
• Imunitná funkcia – pomáha zachytávať a odstraňovať niektoré mikroorganizmy a škodlivé látky z krvi.

Pečeň má zároveň výnimočnú schopnosť regenerácie. Tá však nie je neobmedzená a pri dlhodobom alebo závažnom poškodení môže dôjsť k trvalému narušeniu jej funkcie.

Aké ochorenia pečene sa u psov a mačiek vyskytujú?

1. Zápalové ochorenia pečene – hepatitídy

Hepatitída predstavuje zápal pečeňového tkaniva, ktorý môže mať akútny alebo chronický priebeh.U psov sa stretávame napríklad s chronickou hepatitídou, ktorá môže súvisieť s poruchami metabolizmu medi, imunitnými mechanizmami alebo inými príčinami. Dlhodobý zápal môže viesť k postupnému nahrádzaniu funkčného pečeňového tkaniva väzivom, tzv. fibróze, a v pokročilých prípadoch až k cirhóze.

2. Hepatálna lipidóza mačiek

Hepatálna lipidóza patrí medzi významné ochorenia pečene u mačiek. Vzniká pri nadmernom hromadení tukov v pečeňových bunkách a často súvisí s dlhším obdobím nedostatočného príjmu potravy. Rizikové sú najmä mačky s nadváhou, ktoré náhle prestanú prijímať potravu. Ochorenie sa prejavuje výrazným nechutenstvom, chudnutím, apatiou, vracaním a v pokročilejších prípadoch aj žltým sfarbením slizníc.

Ak mačka prestane prijímať potravu, nikdy by sme to nemali podceňovať. Včasná diagnostika a zabezpečenie dostatočného príjmu živín sú zásadné pre úspešnú liečbu.

3. Ochorenia žlčníka a žlčových ciest

Pečeň úzko spolupracuje so žlčníkom a žlčovými cestami. U psov sa môžeme stretnúť napríklad s mukokélou žlčníka, pri ktorej dochádza k hromadeniu abnormálne hustého hlienovitého obsahu. Tento stav môže viesť k poruche odtoku žlče, zápalu alebo v závažných prípadoch až k prasknutiu žlčníka.U mačiek sa častejšie vyskytujú zápalové ochorenia žlčových ciest, označované ako cholangitídy.

4. Portosystémový skrat

Portosystémový skrat predstavuje abnormálne cievne spojenie, pri ktorom časť krvi z tráviaceho traktu obchádza pečeň. Látky, ktoré by sa za normálnych okolností spracovali v pečeni, sa tak dostávajú priamo do systémového krvného obehu. Výsledkom môžu byť neurologické príznaky, napríklad dezorientácia, zmeny správania, nadmerné slinenie, poruchy koordinácie či epileptické záchvaty. Portosystémové skraty môžu byť vrodené alebo získané.

5. Nádorové ochorenia pečene

Pečeň môže byť postihnutá primárnymi nádormi, ktoré vznikajú priamo v jej tkanive, alebo metastázami nádorov z iných orgánov. Klinické príznaky bývajú často nešpecifické a môžu zahŕňať nechutenstvo, chudnutie, vracanie či zväčšenie objemu brušnej dutiny. Niektoré nádorové zmeny sa odhalia náhodne pri ultrasonografickom vyšetrení brucha.

Aké príznaky môžu upozorniť na ochorenie pečene?

Ochorenia pečene môžu prebiehať dlhodobo bez výrazných klinických príznakov. Medzi najčastejšie prejavy patria:

• znížená chuť do jedla až úplné nechutenstvo,
• vracanie a hnačka,
• postupné chudnutie,
• únava a znížená aktivita,
• zvýšený smäd a častejšie močenie,
• žlté sfarbenie slizníc, očných bielok alebo kože (ikterus),
• zväčšenie objemu brušnej dutiny v dôsledku nahromadenia tekutiny (ascites),
• neurologické príznaky pri hepatálnej encefalopatii.

Dôležité je vedieť, že žltačka nemusí automaticky znamenať ochorenie pečene. Môže sa objaviť aj pri zvýšenom rozpade červených krviniek alebo pri poruche odtoku žlče.

Čo znamenajú zvýšené pečeňové hodnoty v krvi?

Pri biochemickom vyšetrení krvi sledujeme viacero parametrov, ktoré nám pomáhajú posúdiť stav pečene.

ALT (alanínaminotransferáza)

• Enzým, ktorého zvýšená aktivita u psov a mačiek poukazuje predovšetkým na poškodenie pečeňových buniek.

AST (aspartátaminotransferáza)

• Enzým, ktorý sa nachádza nielen v pečeni, ale aj vo svalovom tkanive. Jeho zvýšenie preto nemusí vždy súvisieť s ochorením pečene.

ALP (alkalická fosfatáza)

• Zvýšená aktivita môže súvisieť s cholestázou, ale u psov aj s účinkom niektorých liekov, hormonálnymi ochoreniami či ďalšími stavmi.

GGT (gamaglutamyltransferáza)

• Enzým, ktorý môže byť zvýšený najmä pri ochoreniach žlčových ciest a poruchách odtoku žlče.

Bilirubín

• Jeho zvýšená koncentrácia môže súvisieť s ochoreniami pečene, poruchou odtoku žlče alebo zvýšeným rozpadom červených krviniek.

Albumín, glukóza a močovina

• Tieto parametre môžu pomôcť pri posudzovaní syntetickej a metabolickej funkcie pečene.

Ich zmeny však nie sú špecifické iba pre pečeňové ochorenia. Samotné zvýšenie pečeňových enzýmov ešte neznamená zlyhávanie pečene. Pečeňové enzýmy nás upozorňujú najmä na poškodenie buniek alebo cholestázu, nie priamo na mieru funkčnej kapacity orgánu. Pre správnu interpretáciu je preto nevyhnutné hodnotiť laboratórne výsledky v súvislosti s klinickým stavom pacienta a ďalšími vyšetreniami.

Ako diagnostikujeme ochorenia pečene?

Diagnostika sa začína dôkladným klinickým vyšetrením a podrobnou anamnézou. Dôležitou súčasťou je vyšetrenie krvi, ktoré môže odhaliť zmeny pečeňových enzýmov, bilirubínu a ďalších parametrov. V niektorých prípadoch je vhodné doplniť vyšetrenie žlčových kyselín, ktoré pomáha pri posudzovaní funkcie pečene a diagnostike portosystémových skratov.

Ultrasonografické vyšetrenie pečene

Ultrazvuk predstavuje jednu z najdôležitejších zobrazovacích metód pri diagnostike ochorení pečene a žlčového systému.

Umožňuje posúdiť:

• veľkosť a tvar pečene,
• štruktúru a echogenitu pečeňového tkaniva,
• prítomnosť ložiskových alebo difúznych zmien,
• stav žlčníka a žlčových ciest,
• prítomnosť voľnej tekutiny v brušnej dutine.

V určitých prípadoch môže byť potrebné doplniť cytologické alebo histopatologické vyšetrenie pečeňového tkaniva.

Dá sa ochorenie pečene liečiť?

Možnosti liečby závisia predovšetkým od konkrétnej diagnózy, rozsahu poškodenia a celkového zdravotného stavu pacienta. Pri niektorých ochoreniach postačuje medikamentózna terapia, úprava výživy a pravidelné kontroly. Iné stavy, napríklad niektoré nádory, mukokéla žlčníka alebo vrodené portosystémové skraty, môžu vyžadovať chirurgické riešenie. Pri závažnom akútnom poškodení pečene môže byť potrebná intenzívna hospitalizačná starostlivosť.

Pečeň má značnú regeneračnú schopnosť, preto môže byť prognóza pri včas rozpoznaných a liečiteľných ochoreniach priaznivá.

Prečo nepodceňovať preventívne vyšetrenia?

Mnohé ochorenia pečene sa v počiatočných štádiách neprejavujú výraznými klinickými príznakmi. Práve preventívne vyšetrenie krvi môže upozorniť na zmeny, ktoré by inak zostali nepovšimnuté. U starších psov a mačiek preto odporúčame pravidelné preventívne kontroly, ktorých súčasťou môže byť aj biochemické vyšetrenie krvi a podľa potreby ultrasonografické vyšetrenie brušnej dutiny.

MVDr. Korenko