Jedná sa o sezónnu parazitózu s výskytom od jari do jesene, aj keď v posledných rokoch dochádza k sporadickému výskytu kliešťov aj počas miernejších zimných mesiacov. Podobne ako u bĺch aj u tu si môžeme vplyv na hostiteľa rozdeliť na priamy a nepriamy.

Kliešte

Priame pôsobenie sa prejavuje ako lokálne začervenanie a mierny opuch v mieste prisatia kliešťa. K rozvoju dermatitídy nedochádza, pokiaľ sa nejedná o mnohopočetnú inváziu na malej ploche kože – napríklad v okolí očí, papule a pod. Omnoho väčší význam má nepriame pôsobenie.

Kliešte sú významným medzihostiteľom mnohých závažných ochorení zvierat a ľudí – vtedy hovoríme o tzv. zoonózach (spoločné ochorenia zvierat a ľudí ako napríklad besnota). Z tých najzávažnejších treba spomenúť lymskú boreliózu. Jej pôvodcom je Borrelia burdorferi, drobná baktéria, ktorá spôsobuje závažné ochorenie psov aj ľudí – boreliózu.

Výskyt tohto ochorenia je na našom území stacionárny – cca 10 % populácie kliešťov je infikovaných. U psov je priebeh ochorenia akútny a spravidla smrteľný. Riziko pre človeka vzniká pri neodbornom odstraňovaní kliešťa z kože zvieraťa.

Ďalším závažným ochorením je babezióza. Jedná sa o špecifické ochorenie psov spôsobené jednobunkovým parazitom Babesia canis, ktorý napáda červené krvinky psov. Ak toto ochorenie nie je včas diagnostikované, býva spravidla smrteľné. Výskyt tohto ochorenia bol v našich zemepisných šírkach v minulosti výnimočný.

Prenos babezií je totiž viazaný na iný druh kliešťa , ako ten, s ktorým sa bežne stretávame v našich zemepisných šírkach. Avšak klimatickými zmenami v poslednom desaťročí je výskyt týchto kliešťov a s nimi aj babeziózy každoročne zaznamenávaný v južných oblastiach Slovenska.

Z uvedeného vyplýva, že pri kliešťoch je skôr na mieste apelovať na prevenciu ako hovoriť o terapii. Podobne ako pri blchách, na trhu je k dispozícii množstvo prípravkov s akaricídnym účinkom – prisaté kliešte usmrcuje a novšie aj s repelentným účinkom – zabraňuje prisatiu kliešťa. Vzhľadom na nebezpečenstvo prenosu nákaz kliešťami je vhodné vyhľadávať práve preparáty s deklarovanou repelentnou zložkou.

Usmrtenie prisatého kliešťa síce napomáha k znižovaniu ich populácie, ale nezabraňuje prenosu ochorení. Jedinou skutočnou ochranou je preto pravidelné celosezónne používanie týchto preparátov. Jedná sa najmä o tzv. spot-on formy liečiv.

Väčšina z týchto aplikácií má širokospektrálny účinok aj proti ďalším ektoparazitom – blchám, komárom a všenkám, čo len zvýhodňuje ich použitie. Účinnou a vzhľadom na dĺžku pôsobenia sú pohodlnou alternatívou aj obojky s akaricídnym účinkom. Pri ich použití kladieme dôraz nato, aby bol obojok nasadený intímne na kožu a aby bol nasadený kontinuálne počas celej dĺžky pôsobenia.

Blchy

S týmito vonkajšími parazitmi sa stretávame v dennej veterinárnej praxi najčastejšie. Jedná sa o celoročný problém. Blchy parazitujú na povrchu kože zvierat, ale väčšinu života trávia najmä v bezprostrednom životnom prostredí hostiteľa. Prenos bĺch na človeka nie je ojedinelý.

Ich nežiadúce pôsobenie na hostiteľský organizmus je priame aj nepriame. Priamym vplyvom je narušenie kože hryznutím a následné satie krvi. Vzniká tak lokálne začervenané a svrbivé ložisko. Zviera sa na tomto mieste škrabe a vyhryzáva a vzniká tak rôzne závažný lokálny zápal kože – dermatitída.

Množstvo zvierat zároveň vykazuje alergiu na blšie sliny – obraz blšej alergickej dermatitídy. Toto ochorenie sa môže veľmi rýchlo generalizovať – rozšíriť na väčšinu kože zvieraťa. Uvádza sa, že až 70 % svrbivých ochorení psov a mačiek je spôsobených práve blchami.

Medzi nepriame vplyvy zaraďujeme prenos zárodkov rôznych vírusových, bakteriálnych a parazitárnych ochorení. U mačiek je to najmä hemobartonelóza, FIV, FeLV, u psov pásomnica psia (Dipilidium caninum).

Terapia bĺch je v dnešnej dobe pomerne jednoduchá. Na trhu existuje množstvo rôznych druhov a foriem preparátov proti blchám. V praxi sa ako najefektívnejšie ukázali tzv. spot-on formy liečiv. Aplikujú sa priamo na kožu na jedno resp. niekoľko miest na kohútiku a šiji zvieraťa a odtiaľ sa v priebehu 24 hod rozdistribuujú p celej kože, v ktorej pretrvávajú spravidla 3 – 4 týždne a efektívne pôsobia proti blchám na zvierati počas celej tejto doby.

Pri ich použití je potrebné dbať nato, aby zviera nebolo kúpané a šampónované optimálne 3 – 5 dní pred a po aplikácii preparátu. Rovnako účinne možno použiť obojky s akaricídnym účinkom. Pri ich použití kladieme dôraz na to, aby bol obojok nasadený intímne na kožu a aby bol nasadený kontinuálne počas celej dĺžky pôsobenia.

Dôležitou súčasťou terapie je dôsledná asanácia prostredia: povysávať, vyprať, prípadne dezinfikovať prostredie zvieraťa – koberce, deky, pelech, čalúnený nábytok a pod. U psov treba po pozitívnej blšej invázii vždy dôsledne vykonať aj dehelmintizáciu – čiže odčervenie. U zvierat s rozvinutou blšou alergiou je dôležité doživotne udržiavať preventívnu ochranu vhodnou formou protiblších preparátov.

Pre alergické reakcie je typické, že každé opätovné „stretnutie“ s alergénom má za následok výraznejší klinický prejav, t.j. alergia sa prejaví „silnejšie“.

Problematiku bĺch netreba ani v dnešnej dobe podceňovať. Skôr naopak. So zvyšujúcou sa koncentráciou zvierat v mestách a na vidieku sú tak vlastne vytvárané vhodné podmienky na udržiavanie rezervoárov medzi chovanými a najmä voľne žijúcimi zvieratami. Aj napriek týmto faktom väčšina chovateľov nepripúšťa možnosť, že práve ich zvieratko môže mať blchy.

V očiach chovateľa je to prejav zníženej osobnej hygieny a z toho prameniace predsudky. Je preto vhodné venovať pozornosť dostatočnej prevencii, ktorá je vždy jednoduchšia a menej nákladná ako terapia.

Komáre

Výskyt týchto parazitov je sezónny od neskoršej jari až do skorej jesene a je viazaný na lokality v bezprostrednej blízkosti vodných plôch a tokov. Živia sa krvou a pri jej cicaní narúšajú celistvosť kože. Pri mnohonásobnom „uštipnutí“ v krátkom časom rozmedzí (niekoľko minút) môže dôjsť k senzibilizácii hostiteľského organizmu a vzniku alergickej reakcie.

Tá sa prejavuje výrazným opuchom jednak v mieste pôsobenia komárov ale aj opuchom v okolí očí, ušníc alebo na papuli. Takto vyzerá najvážnejšie priame pôsobenie komárov na zviera. Omnoho závažnejšie však môžu byť nepriame vplyvy, podobne ako u predošlých dvoch skupín ektoparazitov je to prenos zárodkov rôznych nákazlivých ochorení.

Z tých najnebezpečnejších treba spomenúť dirofilariózu – červy krvného riečiska, ktorých dospelé formy sa usádzajú v srdci hostiteľa. Prenos týchto parazitov je viazaný na špecifický druh komára, ktorého výskyt je geograficky viazaný na štáty južnej Európy – Stredomorie.

Podobne ako pri babezióze, v dôsledku klimatických zmien aj tu dochádza k posunu severnej hranice výskytu tohto druhu komára. To má za následok fakt, že niekoľko posledných rokov sa stretávame s dirofilariózou aj na našom území. Počet prípadov je z roka na rok vyšší.

Prevencia voči komárom je možná použitím spot-on prípravkov s repelentným, teda odpudivým účinkom. Doba ich pôsobenia je spravidla 2 – 4 týždne. Chrániť sa už teda treba nielen v prípade, že sa chystáte stráviť letnú dovolenku stredomorských oblastiach, ale aj z dôvodu ochrany na našom území.