Záchvat u psa nemusí vždy znamenať epilepsiu. Aké ochorenia sa za ním môžu skrývať?

Epileptický záchvat u psa patrí medzi situácie, ktoré dokážu majiteľa poriadne vystrašiť. Náhle kŕče, strata vedomia, nekontrolované pohyby končatín či nadmerné slinenie môžu vyvolať obavy o život štvornohého spoločníka.

Nie každý záchvat však automaticky znamená, že pes trpí epilepsiou. Záchvaty môžu byť prejavom viacerých ochorení, od metabolických porúch až po závažné poškodenie mozgu.

Pozrime sa na najčastejšie príčiny, ktoré môžu u psov vyvolávať záchvaty.

1. Idiopatická epilepsia

Idiopatická epilepsia patrí medzi najčastejšie príčiny opakovaných epileptických záchvatov u mladých a stredne starých psov. Ide o ochorenie, pri ktorom sa predpokladá genetická predispozícia, pričom sa nezistí štrukturálne poškodenie mozgu ani iná príčina záchvatov. Prvé záchvaty sa typicky objavujú vo veku od 6 mesiacov do 6 rokov. Medzi jednotlivými záchvatmi môže byť pes úplne bez klinických príznakov. Diagnóza idiopatickej epilepsie sa stanovuje až po vylúčení iných možných príčin.

2. Nádorové ochorenia mozgu

Najmä u starších psov môžu byť novovzniknuté epileptické záchvaty jedným z prvých príznakov nádorového ochorenia mozgu. Okrem samotných záchvatov sa môžu objaviť aj zmeny správania, dezorientácia, poruchy koordinácie pohybov, zhoršenie zraku alebo ďalšie neurologické príznaky.

Záchvaty sa môžu postupne zintenzívňovať a ich frekvencia sa môže zvyšovať. Na diagnostiku nádorových ochorení mozgu sa využíva najmä magnetická rezonancia (MRI).

3. Zápalové ochorenia mozgu

Encefalitída alebo meningoencefalitída predstavujú zápalové ochorenia centrálneho nervového systému. Ich príčinou môžu byť infekčné ochorenia, ale aj imunitne sprostredkované zápalové procesy, pri ktorých imunitný systém poškodzuje vlastné nervové tkanivo. Okrem záchvatov sa môže vyskytnúť horúčka, bolestivosť krku, zmeny správania, poruchy koordinácie či poruchy vedomia.

4. Traumatické poranenie mozgu

Úrazy hlavy spôsobené dopravnými nehodami, pádmi z výšky alebo silnými nárazmi môžu viesť k poškodeniu mozgového tkaniva a následnému vzniku epileptických záchvatov. Záchvaty sa môžu objaviť bezprostredne po úraze, ale v niektorých prípadoch aj s časovým odstupom.

Každé podozrenie na poranenie hlavy spojené s neurologickými príznakmi si vyžaduje bezodkladné veterinárne vyšetrenie.

5. Hypoglykémia – nízka hladina cukru v krvi

Glukóza predstavuje základný zdroj energie pre mozog. Jej výrazný pokles môže spôsobiť slabosť, tras, dezorientáciu, poruchy vedomia až záchvaty. Hypoglykémia sa môže vyskytnúť najmä u veľmi mladých šteniat, diabetických pacientov liečených inzulínom, pri závažných systémových ochoreniach alebo pri nádoroch produkujúcich inzulín, tzv. inzulinómoch.

Včasné rozpoznanie a úprava hladiny glukózy sú zásadné, pretože závažná hypoglykémia môže ohroziť život zvieraťa.

6. Ochorenia pečene a portosystémový skrat

Pečeň zohráva dôležitú úlohu pri spracovaní a odstraňovaní škodlivých látok z organizmu.

Pri závažnom poškodení jej funkcie alebo pri portosystémovom skrate sa niektoré látky, vrátane amoniaku, nedostatočne odstraňujú z krvného obehu a môžu negatívne ovplyvňovať činnosť mozgu. Vzniká takzvaná hepatálna encefalopatia, ktorá sa môže prejavovať dezorientáciou, zmenami správania, nekoordinovanými pohybmi, nadmerným slinením či epileptickými záchvatmi. Pri portosystémovom skrate sa neurologické príznaky môžu zvýrazňovať po prijatí potravy.

7. Intoxikácie – otravy

Niektoré látky, s ktorými sa psy môžu stretnúť v domácom prostredí alebo vonku, môžu vyvolať závažné neurologické príznaky vrátane záchvatov.

Medzi rizikové látky patria napríklad:

• čokoláda obsahujúca teobromín,
• xylitol,
• niektoré humánne lieky,
• pesticídy a prípravky proti slimákom obsahujúce metaldehyd,
• niektoré toxické rastliny a chemické látky.

Pri podozrení na otravu je potrebné okamžite kontaktovať veterinárneho lekára. Včasná liečba môže zásadne ovplyvniť prognózu pacienta.

8. Poruchy elektrolytovej rovnováhy

Správna koncentrácia minerálnych látok v krvi je nevyhnutná pre normálne fungovanie nervového systému. Výrazné odchýlky v hladinách sodíka alebo vápnika môžu spôsobiť neurologické príznaky vrátane záchvatov.

Medzi významné príčiny patria najmä:

• hypokalciémia – znížená hladina vápnika,
• hyperkalciémia – zvýšená hladina vápnika,
• hyponatriémia – znížená hladina sodíka.

Tieto poruchy môžu sprevádzať ochorenia obličiek, hormonálne poruchy či iné závažné systémové ochorenia.

9. Cievna mozgová príhoda

Podobne ako u ľudí, aj u psov môže dôjsť k poruche prekrvenia mozgu.

Rozlišujeme ischemickú cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej dochádza k nedostatočnému zásobovaniu určitej oblasti mozgu krvou, a hemoragickú príhodu spôsobenú krvácaním. Príznaky sa zvyčajne objavujú náhle a môžu zahŕňať poruchy rovnováhy, nakláňanie hlavy, nekoordinované pohyby, poruchy vedomia a v niektorých prípadoch aj epileptické záchvaty.

Samotné záchvaty však nepatria medzi najtypickejšie prejavy cievnej mozgovej príhody u psov.

Ako rozpoznať epileptický záchvat?

Epileptické záchvaty nemusia vždy vyzerať rovnako. Pri generalizovanom záchvate môže pes náhle spadnúť na bok, stratiť vedomie, mať stuhnuté telo, rytmické zášklby končatín, nadmerne sliniť alebo sa nekontrolovane pomočiť.

Existujú však aj fokálne záchvaty, ktoré sa môžu prejavovať iba zášklbmi určitej časti tela, mimovoľnými pohybmi hlavy či tváre alebo nezvyčajnými prejavmi správania. Po záchvate môže nasledovať obdobie dezorientácie, nepokoja, zvýšeného smädu, hladu alebo dočasných porúch zraku.

Čo robiť, ak má váš pes záchvat?

V prvom rade je dôležité zachovať pokoj a zabezpečiť okolie tak, aby sa pes počas záchvatu neporanil. Nesnažte sa mu násilne otvárať papuľu ani vyťahovať jazyk. Pes si počas epileptického záchvatu jazyk neprehltne a manipuláciou v papuli môže dôjsť k poraneniu.

Odporúčame sledovať dĺžku trvania záchvatu a podľa možností ho zaznamenať na video. Takýto záznam môže veterinárnemu lekárovi výrazne pomôcť pri diagnostike.

Ak záchvat trvá 5 minút alebo dlhšie, ide o život ohrozujúci stav – status epilepticus. Okamžitú veterinárnu pomoc si vyžadujú aj opakované záchvaty v krátkom čase, najmä ak sa pes medzi nimi úplne nezotaví. Pri prvom záchvate je potrebné čo najskôr veterinárne vyšetrenie.

Prečo je dôležitá správna diagnostika?

Epileptický záchvat nie je sám osebe diagnózou, ale klinickým príznakom, za ktorým sa môže skrývať množstvo rôznych ochorení. Pri diagnostike je dôležitá podrobná anamnéza, klinické a neurologické vyšetrenie, vyšetrenie krvi vrátane glukózy a elektrolytov, prípadne ďalšie špecializované vyšetrenia.

V indikovaných prípadoch môže byť potrebná magnetická rezonancia mozgu a vyšetrenie mozgovomiechového moku.

Nie každý pes, ktorý prekoná záchvat, potrebuje automaticky celoživotnú antiepileptickú liečbu. Rozhodujúca je príčina záchvatov, ich frekvencia, závažnosť a celkový zdravotný stav pacienta.

MVDr. Korenko