Vakcinujeme vždy len zdravé a odčervené zvieratká. Gravidné a laktujúce feny sa nevakcinujú. Medzi jednotlivými vakcináciami býva podľa druhu vakcíny rozdiel v rozmedzí 2 – 4 týždne, (v priemere 3 týždne).
S očkovaním začíname u malých zvierat v dobe poklesu kolostrálnych protilátok opakovanou aplikáciou vakcín s cieľom navodiť imunitnú odozvu. Pokles kolostrálnych protilátok býva medzi 6 – 10 týždňom života šteniatka.
Záleží na množstve prijatého kolostra a koľko je v ňom protilátok od feny a či neprebieha ochorenie u šteniatka.

Pri nepriaznivej nákazovej situácii, prípadne pri šteniatkach odchovaných na umelej výžive začíname s prvou vakcínou vo veku 6-8 týždňov. Šteniatka by mali byť v tej dobe už odčervené a klinický zdravé. Preto je nevyhnutné pred vakcináciou šteniatko vyšetriť veterinárnym lekárom. Minimálny revakcinačný interval je 14 dní ale optimálne sú 3-4 týždne. Až po poslednej revakcinácii u psa staršieho než 12 týždňov je možné vystaviť ho kontaktu s väčším množstvom psov bez následnej infekcie . Do tej doby je potrebné sa vyhýbať potencionálnym zdrojom infekcie – tj. neznámym a nevakcínovým psom.

Besnota „R“
Vakcinujeme po 12. týždni veku šteniatka, alebo 3 – 4 týždne po predchádzajúcej vakcinácii, revakcinujeme každý rok, spolu s infekčnými chorobami. Je zo zákona povinná! Besnota je prudko a skoro bez výnimky smrteľne prebiehajúce nákazlivé ochorenie všetkých teplokrvných zvierat, prenosné aj na človeka a prejavujúce sa príznakmi zápalu mozgu a miechy.

Pôvodcom je vírus besnoty, ktorý sa nachádza v CNS chorých zvierat a slinných žľazách. Vírus sa najčastejšie prenáša slinami, v ktorých sa nachádza už aj 3-4 dni pred vypuknutím choroby. Vírus sa najčastejšie dostane do tela pri poranení, ale aj pri poslinení čerstvej rany, kde sa nervovými cestami rýchlo dostane do mozgu a tam sa rozmnoží. Najnebezpečnejšie sú poranenia na hlave a na prstoch rúk, teda miesta, z ktorých sa vírus nervovou dráhou čo najskôr môže dostať do mozgu, kde sa najpriaznivejšie rozmnožuje. Čím je rana hlbšia, tým viac vírusu besnoty sa dostane do tela poraneného. Besnota sa rozširuje aj poslinením čerstvých rán na obnaženom tele. Ochorenie môže vzniknúť aj streknutím nakazených slín na očnú, nosovú a ústnu sliznicu.

Besnota sa môže šíriť aj nepriamym stykom, napr. požieraním mäsa zvierat uhynutých na besnotu, vzdušnou cestou kvapôčkami slín, predmetmi znečistenými čerstvými slinami besných zvierat (šaty, srsť, perie…). Najčastejším zdrojom besnoty pre človeka je pes, (najmä túlavý), hoci v poslednom čase sa do popredia dostáva líška(90%).

Besnota postihuje aj iné zvieratá: líšky, vlky, mačky, jazvece a tchory – strata plachosti. Nákaza sa na človeka prenesie najmä slinami besného zvieraťa. Z človeka na človeka sa nákaza neprenesie(výnimočne pri záchvatoch). Inkubačná doba, t.j. doba od poranenia až po vypuknutie prvých príznakov choroby, je u ľudí rôzna. Najkratšie inkubačné obdobie je 10-15 dní pri ranách na hlave a pri hlbokých poraneniach, ostatné poranenia majú trochu dlhšiu dobu (3 týždne,1-2 mesiace). Je nesmierne dôležité, aby sa hneď po poranení zvieraťom aplikovala injekcia očkovacej látky, ktorá môže človeka uchrániť pred vypuknutím besnoty. Ak už besnota u človeka vypukne, neexistuje žiadna nádej na vyliečenie!…

Očkovanie proti nižšie uvedeným chorobám nie je zo zákona povinné
V niektorých prípadoch ide o smrteľné choroby takže vakcináciu proti nim doporučujeme. Jedná sa o tieto choroby (písmenká sú skratkou daného ochorenia a nájdete ich na nálepke vakcín):

Psinka „D“
Psinka je veľmi nebezpečné vírusové ochorenie, ktoré sa môže prejaviť v rôznych formách: pľúcnej, tráviacej, nervovej , kožnej. Zvlášť náchylné sú šteniatka, ale ochorieť môžu aj staršie psy. Prejavuje sa horúčkami, nechutenstvom, výtokmi z očí a nosa, kašľom, zvracaním a hnačkami. Pri postihnutí nervovej sústavy vídame tiež kŕče a často dochádza k úhynu. Nebezpečenstvo psinky spočíva tiež v tom, že i u úspešne vyliečeného psa sa môžu v priebehu života vyskytnúť komplikácie (postihnutie zubnej skloviny- tzv. psinkový chrup, postihnutie kĺbov, triaška rôznych svalových skupín, epileptiformné záchvaty). Vírus je dosť citlivý na vysoké teploty, naopak v zimnom období dokáže prežívať v prostredí aj niekoľko týždňov.

Infekčný zápal pečene „H“
Infekčná hepatitída je vírusové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým pečeň. Niekedy toto ochorenie prebieha bez výrazných klinických príznakov (tzv. skrytá infekcia). Môže dôjsť k zakaleniu rohovky, väčšinou jednostrannému, ktoré však môže po skončení nákazy bez následkov zmiznúť. Ak sa dostavia klinické príznaky ochorenia, majú priebeh ako horúčka, zvracanie, hnačka a predovšetkým bolesť brucha v časti za chrupavkou hrudnej kosti. Okrem zápalu pečene (v chronických prípadoch) vzniká aj ťažké postihnutie obličiek.

Parvoviróza „P“
Parvoviróza je vysoko nákazlivé, vírusové onemocnenie, ktoré postihuje predovšetkým mladých psov. Zdrojom vírusu je trus infikovaných psov. Prirodzeným spôsobom infekcie je prijatie krmiva alebo vody kontaminovanej vírusom. Dôležité je, že prenos tohto ochorenia je možný aj nepriamo, a to kontaminovanými predmetmi. Parvoviróza má dve formy. Prvou je zápal čriev, pri ktorej sa vírus dostáva do nosohltana, kde sa namnoží a ďalej napáda tráviaci trakt. Táto forma ochorenia sa prejavuje zvracaním (zvratky sú penovité, žltobielej farby), silnou hnačkou (spočiatku sú výkaly kašovité a svetlejšie, neskôr vodnaté až s prímesou krvi), vo väčšine prípadov sa objavuje vysoká horúčka nad 39,5°C. Postihnutý pes je apatický a neprijíma potravu. V niektorých prípadoch sa môže objaviť aj kašeľ, opuch viečok alebo zápal spojiviek. Priebeh ochorenia býva veľmi rýchly a neliečené zvieratko môže čoskoro uhynúť. Druhou formou je zápal srdcového svalu, pri ktorej dochádza k napadnutiu srdcovej svaloviny, a mladé šteňatá, vo veku 4-8 týždňov môžu uhynúť do niekoľkých hodín od začiatku ochorenia na akútny zápal srdcového svalu. Veľmi dôležitá je okamžitá izolácia napadnutého psa od ostatných, pretože hrozí riziko nákazy. Liečenie uskutočňuje výlučne veterinárny lekár. Veľmi dôležité je včasné zahájenie liečby, ktorá spočíva vo vnútrožilovom doplňovaní a náhrade telesných tekutín, vnútrožilovo sa podávajú izotonické roztoky minerálnych látok, glukózy a vitamínov. Je nutné taktiež podať antibiotiká za účelom zvládnutia sekundárnej infekcie, ďalej sa používajú prostriedky proti zvracaniu. Liečenie vyžaduje hospitalizáciu psa, aspoň po nevyhnutnú dobu. Domáca liečba spočíva v zavedení prísneho diétneho režimu a v zavodnení organizmu. Po porade s veterinárnym lekárom podávajte psovi čaje alebo vodu sladenú glukopurom, hroznovým cukrom alebo medom, v malých dávkach a častých časových intervaloch, aj v prípade, že pes toto odmieta. Je vhodné taktiež podávať odvary z ryže, mrkvy alebo ovsených vločiek.
Jedinou možnou prevenciou pred touto chorobou je vakcinácia. Pri hromadnom výskyte choroby je tiež vhodnou obranou obmedzenie pohybu psov a zabránenie ich vzájomného kontaktu. Prvé očkovanie sa odporúča vo veku 6 – 8 týždňov šteňaťa, po troch týždňoch je nutné preočkovanie. Vakcinácia sa ukončuje po 16. týždňoch veku psa, predovšetkým u plemien rotvajler, doberman a čierny labradorský retríver. Revakcinácia sa ďalej vykoná v roku života psa a potom následne každý ďalší rok. Očkovať možno za určitých predpokladov aj kotné fenky, novorodené šteňatá potom získavajú protilátky, ktoré sú účinné v prvých 6 – 8 týždňoch ich života.

Parainfluenza – „Pi“
Infekčný (psincový) kašel, je akútne vysoko nakazlivé ochorenie, ktorého podstatou je infekcia – komplex rôznych vírusov a bakterií. Ide predovšetkým o adenovírusy, vírus parainfluenzny psov, reovírus psov, vírus psinky a parvovírus, prip. Mykoplazma). Ako sekundárna bakteriálna mikroflóra sa pridružujú mnohé baktérie, ktoré komplikujú prvotné ochorenie a zhoršujú jeho klinický obraz. Z bakteriálnej mikroflóry je to predovšetkým Bordetella bronchiseptica, ktorá spolu s vírusmi navodzuje ťažký priebeh ochorenia. Ako hlavné príznaky sa u tohto infekčného ochorenia veľmi výrazne prejavuje silný kašeľ s vracaním, taktiež vznikajú výtoky, často až hnisavé, z očí a nosa.

Leptospiróza – „L“
Leptospiróza je bakteriálne ochorenie, ktorého pôvodcom sú leptospiry nachádzajúce sa u voľne žijúcich zvierat, ktoré ich môžu dlhodobo vylučovať a šíriť ako infekciu. Pes sa nakazí priamo od chorých zvierat, alebo pitím kontaminovanej vody. Ako hlavné príznaky môžeme uviesť: vysoké horúčky, žltačka, krvácanie na slizniciach a krv v truse. Toto ochorenie je prenosné na človeka.

Coronaviróza – „C“
Je to črevné ochorenie, ktoré ohrozuje predovšetkým šteniatka a mladé psy. Príznaky ochorenia sú hnačky, zvracanie, silný pocit smädu, nechutenstvo. Ak sa k tomuto vírusu pridruží aj vírus parvovírus, často sa to končí ťažkým zápalom tráviaceho traktu a úhynom. Očkovacia vakcína je väčšinou združovaná s vakcínou proti parvoviróze.

Doplnkové vakcinácie:

Lymská borelióza: BIOCAN B
Je to zdĺhavá bakteriálna infekcia, ktorá môže spôsobiť dlhotrvajúce bolestivé stavy. Hlavnými príznakmi sú artritídy s náhlym vznikom veľkých bolestí, dostavuje sa krívanie, horúčky, nechutenstvo, apatia a depresie. Ťažké formy boreliózy postihujú srdce, mozog a obličky. Vakcinuje od 12 týždňov, pozostáva z 2 vakcinácií, v rozmedzí 14 – 21 dní, revakcinuje sa 1x ročne

Tetanus: CLOTEID T
Tetanus má vo väčšine prípadov smrteľný priebeh, je to však ochorenie veľmi vzácne – na rozdiel od ostatných vymenovaných infekcií. V prvom roku sa vakcinuje 2x, v rozmedzí 3 týždňov, imunita nastúpi o 14 – 21 dní a trvá 2 roky. Potom je nutná revakcinácia.

Dermatofytóza – Microsporum canis :BIOCAN M
Dermatofytóza je pliesňové ochorenie kože , ktorého pôvodcom je Microsporum canis. Hlavným zdrojom tohto ochorenia sú klinický choré zvieratá , ktoré majú mykotické ložiská obsahujúce množstvo spór – dermatofytov. Tieto spóry sú schopné infikovať daľšie vnímavé zvieratá a ľudí. Pokiaľ sa dostanú do okolia môžu tu prežívať aj pri nepriaznivých podmienkach po dobu niekoľkých rokov pri plnom zachovaní životaschopnosti a virulencie. Spóry dermatofytov často odolávajú aj pôsobeniu bežných dezinfekčných prostriedkov. Prenos medzi zvieratami sa deje priamym kontaktom psa alebo mačky s chorým jedincom alebo používaním chovateľských pomôcok od infikovaných zvierat. Spóry dermatofytov môžu prenášať aj ektoparazity – vši, blchy, zákožky. Človek sa tiež môže nakaziť pri manipulácií alebo pri hre s chorým jedincom. K rozširovaniu dermatofytóz prispieva taktiež väčší kontakt psov a mačiek na výstavách, kde sú zvieratá stresované, čím sa zvyšuje riziko vzniku ochorenia. Liečba je časovo zdĺhavá a pre majiteľa finančne náročná. Najúčinnejší spôsob liečby dermatofytózy psov a mačiek spôsobených pôvodcom Microsporum canis je vakcinácia vakcínou BIOCAN M. Prvá vakcína sa aplikuje vo veku 8 týždňov a následná revakcinácia za 3-4 týždňe.

Kotercový kašeľ: NOBIVAC KC
Akútne infekčné ochorenie psov postihujúce hrtan, priedušnicu a priedušky a prejavujúce sa akútnym záchvatovitým kašľom.

Na vzniku ochorenia sa podieľajú:
Vírus parainfluenzy psov typ 2 /CPiV-2/ a psí adenovírus typ 2 /CAV-2/. Tieto vírusy sú vysoko infekčné a spôsobujú rozsiahle poškodenie sliznice dýchacieho aparátu. Toto poškodenie následne umožní osídlenie sliznice baktériami. Najčastejším patogénom je Bordetella bronchiseptica. Inkubačná doba je spravidla 9 dní. Ochorenie môže prebiehať ako krátkodobá epizóda akútneho kašľa, alebo ako ťažký, život ohrozujúci zápal priedušiek a pľúc. Suchý záchvatovitý kašeľ je ľahko vyprovokovateľný dotykom na priedušnici (vôdzka) alebo zvýšenou fyzickou záťažou. Často je sprevádzaný zvracaním. Niekedy sa vyskytuje výtok z nosa a očí. Ťažšia forma infekcie je charakteristická zvýšenou teplotou, apatiou, nechutenstvom a zápalom dolných dýchacích ciest. Často sa vyvíja u šteniat do 6 mesiacov veku. Terapia pozostáva z podávania antibiotík a látok na tlmenie kašľa alebo podporujúcich vykašliavanie. Liečba je zdĺhavá, môže trvať aj týždne. Dôležitou súčasťou je absolútny kľud a zvlhčovanie vzduchu v domácnosti. Obojok je dobré zameniť za postroj. Spoľahlivou ochranou je vakcinácia. Je možné očkovať šteniatka vakcínou Pneumodog od 4 – 6 týždňov veku. Druhá dávka vakcíny sa podáva o 2 – 3 týždne. Doživotnú ochranu zabezpečuje každoročná revakcinácia. K dispozícii je aj vakcína Nobivac KC, ktorá sa aplikuje priamo na nosovú sliznicu. Vakcinujú sa šteniatka od 2 týždňov veku a imunita nastupuje do 3 dní. Revakcinácia je 1x ročne.

Herpesviróza psov :EURICAN HERPES
Herpesviróza je akútne vírusové ochorenie spôsobujúce náhly úhyn cicajúcich šteniat alebo postihnutie dýchacieho aparátu a poruchy reprodukcie zvierat rôzneho veku. Pôvodcom je Herpesvirus canis typ 1 (HCV-1). Vnímavé sú len psovité šelmy. Šteniatka sa nakazia buď priamo v maternici, pri pôrode v pôrodných cestách, alebo sekrétmi cez sliznicu úst a nosa. Vírus má afinitu k epitelom respiračného a reprodukčného systému. Nakazené gravidné feny abortujú, plody sú mumifikované, častý je predčasný pôrod málo životaschopných šteniat. Neonatálna forma je charakteristická vysokou morbiditou aj mortalitou a typický je náhly úhyn. Príznaky sú nešpecifické /depresia, anorexia, konjuktivitída/, len výnimočne kŕče, vytočenie hlavy, strata vedomia. Šteňatá do 2 týždňov veku majú príznaky respiratórnej infekcie s ťažkým priebehom končiacim väčšinou smrťou. Šteňatá staršie ako 1 mesiac a dospelé zvieratá majú rôzne symptómy postihnutia dýchacieho aparátu. Infekcia je mierna alebo latentná. Pri strese prebehne slabá virémia s vylučovaním vírusu bez zmeny klinického stavu. Ak je v tomto období fena gravidná plod je nakazený cez placentu. Terapia je u novorodencov neúčinná. Pri subakútnom priebehu je možné použiť hyperimúnne sérum od vakcinovaných alebo rekonvalescentných matiek. Komerčne vyrábané prípravky nie sú na Slovensku k dispozícii. Antivirotiká nie sú účinné. Novonarodené šteňatá si do 2 týždňov veku nevedia udržať telesnú teplotu a vírus sa optimálne množí pri ich teplote 35-36 C. Priebeh ochorenia je možné ovplyvniť zvýšením teploty prostredia na 36 – 37 C a vlhkosti na 45 – 55%. Prevenciou je aktívna imunizácia matiek, ktorá navodzuje pasívnu imunitu novorodencov prostredníctvom kolostra. Aplikujú sa dve dávky vakcíny. Prvá počas ruje alebo 7-10 dní po krytí. Druhá dávka sa podáva 1-2 týždne pred predpokladaným pôrodom. Revakcinácia je počas každej gravidity podľa rovnakej schémy.

Babezióza psov – NOBIVAC PIRO
Pôvodcom je protozoárny parazit rodu Babezia. Je prenášaná kliešťami Príznaky od miernych až po akútne ,ktoré končí až úhynom. Liečba je finančne náročná. Prevenciou je vakcinácia a to od 6.mesiaca veku, druhá vakcinácia po 3 – 4 týždňoch. Revakcinácia po šiestich mesiacoch.

Vakcinačná schéma (údaje sú orientačné, konkrétnu schému rozhodne veterinárny lekár podľa okolností)
8 .- 9. týždeň (psinka, hepatitída, parvoviróza, parainfluenza, coronavírus, leptospiróza)
11.- 12. týždeň (psinka, hepatitída, parvoviróza, parainfluenza, coronavírus, leptospiróza)
14.- 15. týždeň (besnota, lymská borelióza*)
16.- 17. týždeň (lymská borelióza*)
19.- 20. týždeň (tetanus*)
22.- 23. týždeň (tetanus*)
*možné doplnkové vakcinácie

Dospelé psy, ktoré majú v prvom roku života očkované infekčné choroby a besnotu sa revakcinujú 1x ročne, psy ktoré majú aj iné vakcinácie 2x.V niektorých prípadoch sa po vakcinácii prechodne vyskytne mierna apatia alebo nechutenstvo, jedná sa však o normálnu reakciu ktorá v priebehu 1 – 2 dní vymizne, v prípade lokálnej reakcie je to mierny svrbiaci opuch v mieste vpichu, ktorý sa stratí do 1 – 2 týždňov. Len ojedinele sa vyskytne hypersenzitívna reakcia, ktorá vyžaduje zásah veterinárneho lekára.